Lásko, uděláš mi chanelling?

„Lásko, uděláš mi prosím channeling? Nevím se pořád rozhodnout, jestli už s tou prací seknout, nebo ne…“

Lejla zdvihla oči od rozčítanej knižky a jemne nadvihla obočie.

„Vyplň si objednávkový formulár na mojich stránkach a do 48 hodín sa Ti ozvem na e-mail s možným termínom. Mám teraz dosť plno.“

Vnútri sa smiala, a znovu sa vrátila ku knižke.

„No tak, kočičko, žerty stranou! Zítra na poradě těm hlavounům už musím něco říct… Než se napojíš na všechny archanděly, tak bude půlnoc. Pojďme radši hned na to!“

„Na čo?“ šibalsky sa usmiala a odložila knižku na bok.

„Tak pokud to sfoukneme rychle, třeba stihneme i něco zábavnějšího.“

Pobozkal ju na krku a pevne ju zozadu objal.

„Snad i já můžu občas profitovat z toho, že jsem si vzal moderní čarodějku, nebo snad ne?!“

Prikývla na znak súhlasu a sprisahanecky na neho žmurkla.

„Veľká mocná ‚čarodějka‘ si len odskočí a ideme na to.“

Nadšene sa usmial a už chystal priestor.

V kúpeľni sa na seba pozrela do zrkadla. Znovu poďakovala Bohu, že vyslyšal jej modlitby. Len ona a Zdroj vedeli, čo všetko si zažila, než si ju v ten osudový deň našiel. Dohodli sa s Bohom, že to bude navždy ich tajomstvo. Nechcela, aby sa to dostalo mimo ich dvoch.

Vedela, že s ním už nebude musieť nikdy skloniť svoju hlavu, tlmiť svoje svetlo ani tajiť svoje dary. Nesmierne sa tešila, že zajtra si pôjde obzrieť nový priestor na ďalšiu pobočku mystickej duchovnej školy. Zrovna keď pred zrkadlom rozmýšľala, čo si oblečie, zakričal na ňu…:

„Tak bude to ještě dnes, všemocná čarodko?“

 „Snáď sa nezobudia deti…ʺ pomyslela si, keď opatrne zatvárala dvere od kúpeľne. Spali na hornom poschodí. Už mali našťastie po rokoch celkom tvrdý spánok.

Keď ho uvidela, ako pokorne čaká na posolstvo od svojho vyššieho ja a svojich sprievodcov, úplne sa roztápala láskou a nehou. Musela uznať, že Boh mal naozaj pravdu. Nevedela si ani len predstaviť ten rozprávkový život, ktorý spolu každý deň v prirodzenosti a v láske žili.

Sadla si na svoj chanellerský meditačný vankúšik, ktorý ju sprevádzal od doby, keď ešte bývala sama. Zavrela oči a začala…

„ Tak ako vždy prosím o ochranu môjho anjela strážneho a …. ʺ

Na chvíľku prestal vnímať jej slová. Silne precítil jej očarujúcu magickú krásu, ktorá prenikala zvnútra von. Musel uznať, že bol na jej prácu naozaj hrdý. Už dávno to pre neho nebolo žiadne woo-doo. Uvedomoval si, že denne pomáha potrebným ľuďom, aby žili lepšie a kvalitnejšie životy. Často nechápal, ako to všetko stíha. Svoju prácu, deti, rozhovory, posolstvá, domácnosť, cestovanie, vzdelávanie, koníčky, venovať sa mu.

Nemohol si pomôcť (ako vždy, keď mali čo i len chvíľku pre seba:D) a v strede jej úvodnej modlitby ju začal vášnivo bozkávať a hladiť vo vlasoch..

„Asi nakonec změníme to pořádí. Stejně nejlépe chanelluješ po sexu…ʺ

Prekvapene otvorila oči a nechala sa viesť životom, láskou a vášňou. Tak ako obyčajne. Pri tomto milovaní sa jej z nejakého dôvodu znovu otvorilo zranenie, ktoré spolu pred rokmi zažili. Nebol totiž vždy taký vedomý, ako tomu bolo dnes. A ona nebola vždy až tak súcitná, nesúdiaca a chápavá. Boli časy, keď si obidvaja po mnohých pádoch a peripetiách mysleli, že to spolu proste nedajú.

Uvidel to v jej očiach. Poznal ten pohľad, ktorý už nikdy nechcel vidieť. Od svojho prebudenia sľúbil sám sebe, že jeho najvyšším zámerom bude, aby ju každý deň robil šťastnou. Chcel jej vynahradiť všetok ten čas osamote. Tú nesmiernu bolesť a smútok z odlúčenia, ktoré si obaja zažili.  

Z mnohých dôvodov to však nebolo možné. Tak ako otec alebo mama nemôže nahradiť dieťaťu čas, ktorý mu v detstve nevenovali. Vždy sa zdalo, že to zranenie už je celé zacelené, ale občas sa rana ešte otvorila.

Patrik ju vrúcne i nežne objímal. Snažil sa z jej tela vyčistiť posledné staré nánosy toho zranenia. Objímal ju dlho a pevne. Už sa o tom nepotrebovali rozprávať. Všetky slová už boli povedané. Občasne už len prišla staronová vlna čistenia. Preto, aby spolu mohli byť ešte vo väčšej čistote, úprimnosti a láske.

Ani jeden z nich už tomu druhému nič nevyčítal. Po mnohých hlbokých rozhovoroch i hádkach, vzájomne vedeli, že ak by prešli životnú cestu toho druhého, tak by sa zachovali rovnako.

Rovnako bláznivo.

Racionálne.

Hlúpo.

Emocionálne.

Vedome či nevedome.

Už neexistoval vinník ani obeť. Len ďalšie a hlbšie formy lásky a čistenia srdca i Duše.

Lejla sa posadila na posteli a cítila, že vzkaz od Patrikovho vyššieho je nachystaný na prenos k nemu. Skrz jej slová. Milovala byť kanálom. Kanálom toho najčistejšieho a najvyššieho, čo každý z nás obsahuje. A čo zároveň každého z nás presahuje.

Vzkaz bol veľmi krátky, jasný a silný. Znel asi takto:

„ Už je čas. Je čas. Odejít z Tvé staré práce. Dodělej svůj výcvik pro průvodce a konečně to dělat začni. Dělat začni. Je spousta lidí, co čekají na tvou tvorbu. Na tvé dary. Na tvou moudrost. Už je čas. Je čas. Je čas. Zítra na poradě jim řekni, že v srpnu tohoto roku bude Tvůj měsíc poslední. Měsíc poslední v té práci. Už tě tam nepotřebují. Tvé místo již jinde bude. Jinde bude. Jinde bude.ʺ

Patrika z toho vzkazu mrazilo. Veľmi sa bál opustiť svoju stabilnú prácu s dobrým platom a ísť na voľnú nohu. Myslel na deti. Na Lejlu. na všetky ich každomesačné poplatky a povinnosti.

Lejla videla ten strach v jeho očiach a pošepla mu:

„Popros zajtra archanjela Michaela, nech Ti pred tou poradou dodá odvahu. A nezabudni, že vždy sa to môže zmeniť. Urob to tak, ako to budeš v daný moment cítiť. O peniaze sa báť nemusíš. Máme predsa pomerne veľkú rezervu. Školy teraz dobre prosperujú. Verím, že sa to bude len rozrastať. Rada nás…. Ťa teraz podržím ja. Ak mi to dovolíš. Ak SI to dovolíš… ʺ

Patrik sa na ňu znovu nemohol vynadívať. Znovu si uvedomil, ako nesmierne za posledné roky vyrástla. Ona už strach nemala. Pretože týmto všetkým si už prešla. Plne pochopil, aké veľké bolo vtedy jej rozhodnutie znovu odísť z práce a krok po kroku realizovať jej vízie.

Pobozkal ju na čelo. A zašepkal:

„Pojďme už spát. Už ani na Tebe nevidím, jak se mi zavírají oči. A děkuju. Za ten vzkaz. Já jsem to tak stejně cítil už předtím. Jen jsem si chtěl být jistější…. Snad bude archanděl Michael zítra ve službě. Doufám, že nemá zrovna dovolenou. ʺ

Obaja sa rozosmiali. Anjeli i archanjeli sú totiž v službe neustále.

„Pamätáš si na tú prvú správu, ktorú som Ti vtedy pred rokmi napísala? ʺ

„ANO.ʺ

„Tak v ten večer ma dosť silne archanjel Michael tlačil do lopatiek, aby som Ti to odoslala. I keď som mala pochybnosti. A bolo to to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. ʺ

„Mamíííííííííííííííííííííííííííííí ʺ

Ozvalo sa naraz z horného poschodia.

„Ja idem. ʺ Lejla vstala z posteľe, prehodila si na seba župann a utekala hore za ich malou dcérkou.

Patrik mal chvíľku pre seba. Len si ľahol a pozeral sa na strop. V duchu poďakoval svojmu mladšiemu ja.

„Děkuju Ti chlape. Že si tehdy vzal všechnu odvahu, cos mněl, a i když ses choval jak kok*t, našel si sílu se sebou něco udělat. Díky tomu máš tu nejlepší ženskou.Ten nejlepší život pro Tebe. A tak ses toho bál, ty vole „

Margarétka mala nočnú moru. Keď ju Lejla ukľudnila, znovu zaspala.

Keď sa vrátila do spálne, Patrik už spal. Priľahla si k nemu, a tiež ešte chvíľku pozerala do tmy.

„ Ďakujem Ti Lejla. Že si taká, aká si. A že si nikdy neprestala veriť, aj keď sa zdalo, že už väčšie sračky žiť nemôžeš… ʺ

Pred spaním ešte mrkla na stránky. Akurát prišla nová recenzia na jej knihu:

„ Ďakujem pani Lejle z celého srdca za zdieľanie jej životného príbehu. Momentálne som v ťažkej životnej situácii. Po rozvode s tromi deťmi. Som na všetko sama. Môj manžel nám fyzicky ubližoval. Musela som ho opustiť. Vaša knižka mi dala nádej, že i mňa čaká lepšia budúcnosť. Ďakujem ešte raz. Nech sa vám i celej Vašej rodinke darí… ʺ

Lejle spadla na mobil slzička dojatia. Patrik sa zobudil a uvidel i v tme, že jej smaragdovo zelené oči sa zasa lesknú“

„Nebreč, kočko, víš že Tvůj úsměv mám raději, než Tvé slzy… ʺ

Usmiala sa do tmy a v objatí zaspali. Vedomí si toho, aký zlatý poklad v sebe navzájom majú.

Ak radšej počúvate, než čítate, prehrajte si poviedku na youtube pod odkazom nižšie.