Vilém a Liz

Vilém s Elizabeth v ten deň jazdili viac ako obyčajne. Mimo bežnej lesnej jazdeckej trasy zašli ešte aj do susednej dediny.
Keď prišli naspäť do stajní, už sa stmievalo. Postarali sa o kone a chystali sa ako obyčajne ísť domov, každý svojou cestou… Bol príjemný teplý letný večer.

Vilém cítil, že buď teraz, alebo nikdy.

Už veľmi dlho po Liz túžil. Nebol jej schopný vyjadriť svoje city. Mávala mu na rozlúčku, keď k nej pristúpil, hlboko sa jej zadíval do očí, pritiahol si ju k sebe a jemne ju pobozkal. Nebránila sa. Len na neho chvíľku prekvapene hľadela. Inštinktívne v bozkávaní pokračovala.

Vo Vilémovi sa naraz prebudilo jeho vnútorné zviera. Ťažko povedať, či to bolo prostredím stajne, letnej prírody alebo tým, že o tejto chvíli sníval už toľko mesiacov.

Nežne pritlačil Liz na stenu stajne. Jednou rukou jej vyzdvihol pravé stehno a chytil ju za zadok. Liz si automaticky obtočila nohu okolo neho. Druhou rukou jej zdvihol a pritlačil ľavú ruku ku stene a postupne ju hladil a bozkával viac a viac. Vyzliekol jej bielu blúzku a začal jej bozkávať prsia.

Elizabeth si užívala jeho hlavu vnorenú v jej dekolte. Bolo to všetko tak náhle, prirodzené a vášnivé, že ani nestíhala zvažovať dôsledky svojho spontánneho správania. Postupne zostupoval bozkami nižšie a nižšie, až jej rozopol jazdecké nohavice. Vášnivé i nežné bozky zasypávali jej krajkové nohavičky. Bolo jej to príjemné aj nepríjemné. Po jazdení bola vždy spotená. Necítila sa práve sviežo. Zdalo sa však, že Vilémovi je to naozaj jedno.

Jej hnedé obľúbené nohavice už o chvíľu ležali na zemi na slame spolu s jazdeckými čižmami. Znovu ju vyzdvihol do vzduchu. Obomi rukami ju silno chytil za holé stehná a zadok. Ovinula sa okolo neho nohami i rukami. Znovu ju pritlačil na stenu stajne. Bozky boli stále vášnivejšie. Liz začal stekať po čele pot. Rozopol jej podprsenku. Na jej nahom, chvejúcom sa tele zostali už len červené nohavičky. Náhle sa ho pustila a zoskočila na zem. Šibalsky sa na neho zahľadela a jemne do neho sotila. Stratil rovnováhu až spadol na zadok do slamy.

V tej chvíli sa už ozval aj jeden z koní. Vyhodil kopytá do výšky a výstražne zaerdžal. Obaja sa tomu zasmiali. Bol priviazaný v dostatočnej vzdialenosti a nemohol im nijako ublížiť.
Liz vyzliekla Vilémovi kockovanú košeľu. Bozkávala ho po celom hrudníku, ktorý mal krásne vypracovaný. Pravou rukou mu pevne stlačila rozkrok. Cítila, že je už veľmi vzrušený. Rozopla zips a vytiahla mu jeho draka z nohavíc. Láskyplne si ho strčila do úst a vnímala len jeho slastné výdychy. Užívala si jeho vzrušenie a slasť.

Jemne jej potiahol hlavu smerom hore a prehodil ju chrbtom na slamu. Doprial jej to isté intímne dobrodružstvo. Siahol do nej rukou a cítil, že je už veľmi vzrušená a uvoľnená. Dotykom ju otváral viac a viac. Dal jej toľko času, koľko len potrebovala. Keď cítil, že už je čas, s citom, avšak priamo, do nej s ľahkosťou vstúpil. Sledoval pritom každý jej pohyb a pohľad.

Liz ho objala zvrchu nohami a ešte bližšie sa k nemu prisunula. Chvíľku len zostali vo vzájomnom spojení a spoločne zhlboka dýchali. Ich pohyby boli postupne stále intenzívnejšie, hlbšie a rýchlejšie. Bozkával a hrýzol ju na krku. Pevne jej držal ruky natiahnuté za hlavou. Zabárali sa do slamy a jeden do druhého stále viac a viac, až slastne nahlas vykríkla.

Dva kone sa znovu splašili. Vilém za okamih tiež slastne vydýchol. Uprene a s láskou sa na seba pozerali. Liz sa ešte nejakú dobu jemne triasla v orgazmických vlnách. Stále prudko dýchala a bozkávala ho po tvári. Nič nehovorili. Slov nebolo treba. V mileneckom objatí na chvíľku zaspali.

Keď sa prebudili, bola už vonku úplná tma.

„Je mi už trošku chladno,“ zašepkala Liz a zývla.

Vilém našiel v stajni staršiu, zachovalú deku, ktorou ich prikryl.

„Dlho som po tebe túžil,“ zašepkal zasa on.

Liz sa na neho krásne usmievala. Bola nesmierne vďačná a plná lásky za ten nečakaný krásny zážitok. Chceli, aby ten okamih nikdy neskončil. Nechceli sa obliekať, lúčiť ani sa dohadovať na ničom ďalšom.

Priali si, aby sa čas zastavil.

Nezastavil sa. A už bolo pomerne chladno obom z nich. Museli sa postupne obliecť a vstať. Liz mala všade vo vlasoch slamu a vedela, že už sa o ňu starší brat bude báť.

„Johan už o mňa bude mať strach, radšej pomaly pôjdem…“
„Môžem ťa odprevadiť?…“
„Áno, nerada chodím tak neskoro sama.“

Chytili sa za ruky a pomaly kráčali smerom k domu Liz. Ani jeden z nich netušil, čo sa bude diať ďalej. Boli veľmi mladí. Ani jeden z nich ešte nemal skúsenosť s dlhodobým partnerským vzťahom. Vedeli však, že za to krásne milovanie v stajni budú navždy jeden druhému vďační.